Portál.cz > Portál v médiích > Předškolní a primární pedagogika (recenze)

Předškolní a primární pedagogika (recenze)

Autor: Mgr. Marek Štutika | Datum: 15.7.2002

Z útrob ,v končinách tunajšej (slovenskej a českej) pedagogickej verejnosti známeho, a dovolím si tvrdiť, renomovaného, vydavateľstva „PORTÁL“ prišla na pulty kníhkupectiev publikácia – „Předškolní a primární pedagogika – Predškolská a elementárna pedagogika“. Je reakciou na dieru či priepasť v teoretickom prepracovaní danej problematiky, kde doteraz chýbalo „prepojené či súbežné vnímanie týchto dvoch oblastí pedagogického myslenia“. A hoci si publikácia nerobí ambície vyplniť pomyselnú priepasť, stáva sa tak akýmsi premostením, ktoré umožňuje postúpiť ďalej a „prispieť k postupnému prekonávaniu stereotypov spojených s tradičnou koncepciou pedagogických textov, ktoré už dlhodobo fixujú tú istú, avšak, možno už trochu vyčerpanú štruktúru pedagogického uvažovania.“ Publikácia je vyvrcholením vízie vzídenej z Katedry predškolskej a elementárnej pedagogiky Univerzity Komenského v Bratislave niekedy v roku 1998. O tom, že išlo o víziu priam odvážnu a širokospektrálnu svedčí aj konečný počet autorov pozvaných k spolutvorbe. Vyvstáva tu však otázka, ako zvládol participáciu a komunikáciu vysoký počet autorov s nie celkom rovnakým, hoci podobným, zameraním (sociológovia, pedagógovia, odboroví didaktici) tak, aby doslova pozliepali dielo kompaktné a celistvé. Hoci editori sami konštatujú neúplnú „symfóniu“ uchopenia jednotlivých tém v odbornej terminológii a možno príliš rušivo pôsobiace rôzne rukopisy jednotlivých autorov, čo sa môže považovať za negatívum, na strane druhej široká paleta rôznofarebných ťahov môže vyústiť k, na prvý pohľad možno nesúrodému, avšak pre toho kto prenikne hlbšie, komplexnému a obohacujúcemu obrazu. Či daný fakt uberá knihe na kvalite, alebo pridáva, na to nech si dá odpoveď čitateľ sám.

V prospech kvality však hovorí „grupa“, v kruhoch predškolskej a elementárnej pedagogiky, pomerne známych mien (Peter Gavora, Milan Hejný, Ľubomír Held, Soňa Kikušová, Miroslav Klusák, Zuzana Kolláriková, Mária Kožuchová, Erich Mistrík, Jaroslava Mišíková, Eva Opravilová, Branislav Pupala, Vladimíra Spilková, Stanislav Štech, Viera Uhrová, Lidmila Valentová, Ida Viktorová, Oľga Zápotočná). Na dôvažok, spolupráca autorov prekročila hranice dvoch štátov čo vyústilo do “finálnej slovensko-českej jazykovej podoby publikácie“. Už len tieto skutočnosti robia danú publikáciu „podozrivou“ v kruhoch predškolskej a elementárnej pedagogiky. Predovšetkým však to, že po obsahovej stránke “publikácia prináša spracovanie takých tém, ktoré doposiaľ nepatrili k obligátnemu základu pedagogiky a začali vystupovať ako nosné práve pri predškolskej a elementárnej pedagogike“. Tým sa stáva minimálne povšimnutiahodná pre každého, kto pracuje alebo sa zaujíma o danú oblasť.

Text knihy je rozdelený na tri časti. Prvá pojednáva o „Sociálnej Dimenzii detstva v ľudskej spoločnosti“ v kapitolách – „Dieťa a detstvo v ľudskej spoločnosti“, “Vztahy rodiny a školy – hledáni dialogu“, „Morálny status dieťaťa a jeho sociálne väzby“. Všetky tri kapitoly, ktoré na prvý pohľad pojednávajú o už „prežutých“ témach vykresľujú viac ako doterajšiu lineárnu štruktúru problematiky. Autor a autorky prvých troch kapitol rúcajú tzv. „kultúrne mýty“ v chápaní detstva a dieťaťa ako takého a jeho pozície v spoločnosti.

Druhá kapitola sa venuje „Základným otázkam predškolskej a elementárnej výchovy“. Kapitoly druhej časti idú „ku koreňu veci“. Ich hĺbková analýza zmyslu a vôbec poňatia predškolskej a elementárnej pedagogiky vykresľuje podstatu, to na čom výchova a vzdelávanie detí predškolského a mladšieho školského veku stojí, vychádzajúc pri tom z doterajších filozofických smerov („Pojetí, smysl a základní orientace predškolní výchovy“; „Pojetí, smysl a základné orientace primárniho vzdělávání“). Na ne nadväzuje rozbor „Epistemologických východísk a Teórií poznania a učenia“, a taktiež posledné dve kapitoly v druhej časti, ktoré sa už venujú konkrétnym aspektom výchovy a vzdelávania, a to školskej zrelosti a diagnostikovaniu a hodnoteniu žiaka, vo svetle vyššie spomínaných všeobecných teoretických tém.

Tretia časť nesie titul –„Počiatočné utváranie kultúrnej gramotnosti“(10.-16.kapitola). Tá sa venuje pojmu gramotnosť, no od klasického vnímania tohoto pojmu (schopnosť čítať, písať a počítať) sa autori vzdialili o zopár svetelných rokov ďalej - („Vzdelávanie, ako formovanie kultúrnej gramotnosti“; „Rozvoj počiatočnej literárnej gramotnosti“), o čom svedčí i samotný prívlastok – „kultúrna“ v titule tretej časti. Taktiež kapitoly 12. až 16., ktoré podľa názvu nijako neevokujú nejakú súvislosť s termínom gramotnosť. Spomínaná súvislosť sa však určite vynorí po prečítaní celej tejto kapitoly, no ešte zreteľnejšou sa stane po prečítaní si celej publikácie, ktorá je vynikajúcim „výstrojom pre ponorenie sa do hlbokých vôd“ problematiky predškolskej a elementárnej pedagogiky.

Mgr. Marek Štutika
PdFUK Bratislava


Průměrné hodnocení (0 hlasů): 0, vaše hodnocení: Hlasování jste se nezúčastnil(a), hlasování bylo již ukončeno.



Sdílet na signálech

Komentáře čtenářů

Příspěvků celkem: 0 / nových příspěvků: 0